Nesprávne postavenie tela je frekventované a vyskytuje sa oveľa častejšie ako správne. Za každým nesprávnym postavením možno vystopovať predčasné, alebo príliš násilné požiadavky kladené na jednotlivca. Väčšinou si človek osvojí obmedzené používanie tela, keď je konfrontovaný s úlohou, ktorá nezodpovedá jeho predchádzajúcej skúsenosti a nie je na ňu pripravený.
Stuhnuté telo, či predklonená hlava, prepadnutý hrudník, vypučené brucho sú obranné akty a prevažne vyjadrujú emocionálny postoj. Zlé postavenie tela môže byť výsledkom pochybností, obavy, váhania, viny, studu či impotencie alebo iných emocionálnych stavov, ktoré sa vytvorili na základe osobnej skúsenosti, v závislosti od prostredia a ktoré jednotlivec považoval za potrebné pre svoju bezpečnosť, teda pre vytvorenie pocitu istoty, lebo mu chýbalo niečo, čo považoval za podstatné či potrebné pre svoju existenciu.
Postavenie tela ešte komplikuje fakt, že veľa ľudí si uvedomuje už od mladosti rozdiel medzi svojim v rôznej miere deformovaným a ideálnym držaním tela, čo vedie ku rôznym kompenzáciám a maskovaniu skutočnosti. Ako sme už povedali žiadne vôľové usmernenie nemôže zlepšiť zlé postavenie tela, môže ho len zakryť, teda môže na prvý pohľad zmeniť vzhľad tela, ale často za cenu bolesti a námahy.
Neustále pripomínanie zlého postavenia tela a ostražitosť nakoniec vedú ku konfliktným/vynúteným svalovým kontrakciám. Výsledkom je eliminovanie pohybu v častiach, ktoré sú pod stálou kontrolou, svalové napätie a zadržiavanie dychu. Pri dlhodobom opakovaní sa získaný vzorec stáva zvykovým, poloautomatickým a tak dôverne známym, až ho jedinec považuje za svoju prirodzenosť. Pohybový vzorec, ktorý sa formuje pod emocionálnym tlakom je udržiavaný bez toho, aby sa skúmala jeho opodstatnenosť a emocionálny postoj sa vracia a udržuje ako súčasť celej situácie. Jedinec po čase stráca schopnosť vôľou ovládanej kontroly nad niektorými časťami tela a má obmedzený rozsah mnohých artikulácií tela v dôsledku jedného vynúteného pohybového vzorca.
Zmenu správania a naštartovanie pozitívneho vývoja môžeme docieliť eliminovaním zdrojov iritácie, ktoré vedú k citlivému emocionálnemu stavu, teda rozptýlením obáv, ktoré jedinec má. Je pritom potrebné brať do úvahy i fakt, že každý problém má okrem vnútornej mechanickej príčiny i nejakú vonkajšiu a všetky problémy spolu vytvárajú jeden komplex.
Úloha motivácie pri dosiahnutí správneho postavenia tela
Správne postavenie tela je výsledkom jasnej motivácie, ak sa naučíme ju rozpoznať je možné preniesť túto schopnosť i na ostané roviny našej činnosti a odstrániť z nich protichodné motivácie. Schopnosť rozpoznať protichodné motivácie nám umožní vnímať napätie a úzkosť, ktoré sú často výsledkom toho, že robíme niečo, o čom vieme, že by sme to nemali robiť, alebo by sme to mohli robiť lepšie. Takýto prístup nám zároveň pomôže zbaviť sa pocitu viny alebo hanby.
Skutočný základ pre dobré postavenie tela a teda pre zdravé telo a myseľ je v jeho schopnosti učiť sa. Prostredie, myseľ a telo tvoria jednotu a ktorákoľvek metóda, ktorá sa zaoberá len niektorým z týchto aspektov je neúčinná. Ak sme v akejkoľvek situácii schopní osloviť celý náš systém priamo, tak dosiahneme želateľný výsledok oveľa ľahšie. Je dôležité, aby sme si v procese učenia sa niečoho nového uvedomili, že oslovujeme funkčnú jednotku – telo, myseľ, prostredie