Pohybom k sebauvedomovaniu je časť Feldenkraisovej metódy, ktorá prebieha formou cvičenia v skupine. Výučba vychádza z predpokladu, že funkčný pohyb je vykonávaný s minimálnou námahou, a že väčšina ľudí sa naučila nesprávne pohyby i tým, že vykonávala rôzne činnosti s oveľa väčším úsilím ako bolo potrebné. Štruktúra hodín je vytvorená tak, aby umožnila cvičiacim uvedomiť si ich základné návyky pri pohyboch, ktoré im spôsobujú námahu.
Lekcie obsahujú cvičenia, ktoré zlepšujú vnímavosť a orientujú pozornosť do vnútra tela. Nie je to však žiadna gymnastika, či fitness, aj keď je pohyb pre cvičiacich často krát veľkou výzvou. Rozsahom malé, pomalé a vedome vykonávané pohyby oslovujú priamo nervový systém a umožňujú jeho modelovanie. Viacnásobné opakovanie pohybov pomáha cvičiacim objaviť spôsob, ako ich vykonávať pohodlnejšie a efektívnejšie.
Cvičenie pomáha porozumieť tomu, ako pracuje telo, aké má limitácie, ako ho môžeme ochrániť pred napätím, bolesťou a oslabením. Umožní cvičiacim zistiť nielen to, ako sa hýbu, ale aj to, ako narábajú s dychom, tempom, silou a napätím, a tiež to, aký je ich postoj, teda ako myslia, cítia a vnímajú a to nielen pri pohybe, ale i pri iných činnostiach či konaní.
Lekcie sú sériou ľahko zapamätateľných pohybov v základných polohách – ľah, sed, stoj – ktoré sa postupne stávajú zložitejšími a rôznorodejšími. Každá lekcia je iná, a orientuje sa na pohyb niektorej časti tela alebo jej funkciu.
Hodina začína väčšinou v ľahu na zemi, pri ktorom lektor usmerňuje pozornosť cvičiacich na vnímanie vlastného tela. Po úvodnej koncentrácii nasleduje jednoducho zapamätateľný pohyb, ku ktorému sa na konci hodiny cvičiaci vrátia, zopakujú ho a majú tak možnosť porovnať efekt, ktorý v tele cvičenie zanechalo. Pohyb je väčšinou ľahší, jasnejší, vo väčšom rozsahu a bez napätia.
Lektor pohyb neukazuje, ale ústne usmerňuje skupinu cvičiacich, ktorí vykonávajú pohyb na základe toho, ako inštrukcii porozumeli. Cvičiaci si hľadajú vlastnú, individuálnu cestu ako s informáciou pracovať. Inštrukcie ich vedú k tomu, aby sa viac sústredili na proces vykonávania danej aktivity, než na jej cieľ, aby vnímali rozdiely a vnútorné zákonitosti vzorcov pohybu.
Pohyb sa učí opakovaním, ale dôležité je aby sa nevykonával mechanicky, ale s uvedomovaním si toho, ako svoje telo pri pohybe používame.
Dôležité je neprekračovať prah bolesti a nenútiť sa k nadmernému úsiliu. Prestávky medzi pohybmi umožňujú zaznamenať a pocítiť zmeny a efekt, ktorý cvičenie v tele vyvolalo.